Indoiranske Jazyky - Hind Tina, Nepal Tina, Marath Tina, Sanskrt, Stara Per Tina, URD Tina, Sinhal Tina, Pali, Ka Mir Tina, Pa T Tina (Czech, Paperback)


Zdroj: Wikipedia. Stranky: 37. Kapitoly: Hind tina, Nepal tina, Marath tina, Sanskrt, Stara per tina, Urd tina, Sinhal tina, Pali, Ka mir tina, Pa t tina, Sindh tina, Dogri, Rom tina, eska rom tina, Oset tina, Zapadopaharske jazyky, Garhval tina, Rad asthan tina, Bengal tina, Tad i tina, Kurd tina, Bhojpur tina, Pa d ab tina, Iranske jazyky, Kumaon tina, Gud arat tina, Indoarijske jazyky, Angi tina, St edni per tina, Asam tina, Divehi, Avestan tina, Magahij tina, Konkan tina, St edopaharske jazyky, Balu tina, Hindustan tina, Biharske jazyky, Prakrt. Vy atek: Hind tina (, n kdy, transliterovano hind ) je indoevropsky jazyk, pou ivany p edev im v severni a st edni Indii. Je jednim z nejvice u ivanych jazyk v Indii a v sou asne dob 3. neju ivan j im jazykem na sv t . Je nejd le it j im z 23 oficialnich jazyk zem a mate skym jazykem pro cca 337 000 000 lidi. Slovo hind tina (hindi) je perskeho p vodu; v per tin znamena prost indicky. Pojem hind tina te asto ozna uje spisovnou vrstvu hindustan tiny (n kdy zvanou te khari boli), je je p edch dcem spisovne hind tiny. Hind tina se vyvinula ze sanskrtu prost ednictvim st edov kych jazyk zvanych prakrty. Proto e nepanuje jednozna na shoda o p esn j im datu vzniku novodobe hind tiny a dal ich indickych jazyk, za v eobecny po atek t chto jazyk se poklada rok 1000 na eho letopo tu. Hind tina vznikla na zaklad na e i okoli Dilli. Hindska proza se za ala formovat na za atku 19. stoleti. V pr b hu tem tisic let trvajiciho dominantniho vlivu islamu, kdy muslim ti panovnici ovladali v t inu severni Indie v ramci Dilliskeho sultanatu a Mughalske i e hind tina p evzala mnoho perskych a arabskych slov. Ve kera arabska slovni zasoba do hind tiny p e la prost ednictvim per tiny a tudi si neuchovala p vodni arabske hlaskove zn ni. Persko-arabske vlivy z staly v hovorove hind tin, te zvane hindustani, ktera je tak velmi blizka urd tin (viz ni e). Naproti tomu ve spisovne hind tin (doslova ista hind ...

R354

Or split into 4x interest-free payments of 25% on orders over R50
Learn more

Discovery Miles3540
Delivery AdviceOut of stock

Toggle WishListAdd to wish list
Review this Item

Product Description

Zdroj: Wikipedia. Stranky: 37. Kapitoly: Hind tina, Nepal tina, Marath tina, Sanskrt, Stara per tina, Urd tina, Sinhal tina, Pali, Ka mir tina, Pa t tina, Sindh tina, Dogri, Rom tina, eska rom tina, Oset tina, Zapadopaharske jazyky, Garhval tina, Rad asthan tina, Bengal tina, Tad i tina, Kurd tina, Bhojpur tina, Pa d ab tina, Iranske jazyky, Kumaon tina, Gud arat tina, Indoarijske jazyky, Angi tina, St edni per tina, Asam tina, Divehi, Avestan tina, Magahij tina, Konkan tina, St edopaharske jazyky, Balu tina, Hindustan tina, Biharske jazyky, Prakrt. Vy atek: Hind tina (, n kdy, transliterovano hind ) je indoevropsky jazyk, pou ivany p edev im v severni a st edni Indii. Je jednim z nejvice u ivanych jazyk v Indii a v sou asne dob 3. neju ivan j im jazykem na sv t . Je nejd le it j im z 23 oficialnich jazyk zem a mate skym jazykem pro cca 337 000 000 lidi. Slovo hind tina (hindi) je perskeho p vodu; v per tin znamena prost indicky. Pojem hind tina te asto ozna uje spisovnou vrstvu hindustan tiny (n kdy zvanou te khari boli), je je p edch dcem spisovne hind tiny. Hind tina se vyvinula ze sanskrtu prost ednictvim st edov kych jazyk zvanych prakrty. Proto e nepanuje jednozna na shoda o p esn j im datu vzniku novodobe hind tiny a dal ich indickych jazyk, za v eobecny po atek t chto jazyk se poklada rok 1000 na eho letopo tu. Hind tina vznikla na zaklad na e i okoli Dilli. Hindska proza se za ala formovat na za atku 19. stoleti. V pr b hu tem tisic let trvajiciho dominantniho vlivu islamu, kdy muslim ti panovnici ovladali v t inu severni Indie v ramci Dilliskeho sultanatu a Mughalske i e hind tina p evzala mnoho perskych a arabskych slov. Ve kera arabska slovni zasoba do hind tiny p e la prost ednictvim per tiny a tudi si neuchovala p vodni arabske hlaskove zn ni. Persko-arabske vlivy z staly v hovorove hind tin, te zvane hindustani, ktera je tak velmi blizka urd tin (viz ni e). Naproti tomu ve spisovne hind tin (doslova ista hind ...

Customer Reviews

No reviews or ratings yet - be the first to create one!

Product Details

General

Imprint

Books LLC, Wiki Series

Country of origin

United States

Release date

August 2011

Availability

Supplier out of stock. If you add this item to your wish list we will let you know when it becomes available.

First published

August 2011

Authors

Dimensions

246 x 189 x 2mm (L x W x T)

Format

Paperback - Trade

Pages

38

ISBN-13

978-1-232-83193-8

Barcode

9781232831938

Languages

value

Categories

LSN

1-232-83193-X



Trending On Loot