Zdroj: Wikipedia. Stranky: 28. Kapitoly: Alsergrund, Dobling, Favoriten, Hernals, Liesing, Ottakring, Penzing, Josefstadt, Rossau, Neulerchenfeld, Lichten tejnske muzeum, Alser Strasse, Lichten tejnsky palac, Simmering, Neuwaldegg, Nova vide ska scena, Alterlaa, Lichtental, Jorgerbad, Oberlaa, Clam-Gallas v palac, Rakouska narodni banka, Leopoldstadt, Dreimarkstein. Vy atek: Penzing je 14. vide skym m stskym okresem. Okres sestava z asti Penzing, Breitensee, Baumgarten, Hutteldorf a Hadersdorf-Weidlingau. Okres sousedi na zapad a severozapad s dolnorakouskymi obcemi Purkersdorf a Mauerbach a s vide skymi m stskymi astmi (od severu podle sm ru hodinovych ru i ek) Hernals, Ottakring, Rudolfsheim-Funfhaus a Hietzing. Penzing le i v zapadni asti Vidn a je svou plochou 33,96 km tvrtym nejv t im vide skym okresem. Penzing p itom u iva 8,2 % plochy Vidn . Okres sousedi na jihu za ekou Wienfluss" se 13. okresem Hietzing a na severozapadu se spolkovou zemi Dolni Rakousy, kde ma okres velke plochy u Vide skeho lesa. Dal im sousedem je 16. okres Ottakring na severu a 15. okres Rudolfsheim-Funfhaus na vychod . Penzing je okres s druhou nejv t i zalesn nou asti Vide skeho lesa. Lesy zaujimaji 47,4% ploch okresu. Nejvy im bodem na uzemi okresu je Schutzengelberg" (508 m), nejni e je silni ni k i ovatka Winckelmannstrasse" - Linke Wienzeile (kolem 189 metr ). Penzing le i v p echodove oblasti Alp a Vide ske panve. Geologie se roz le uje do dvou v t ich oblasti. Na zapad jsou bohate lesy a kopcovite alpske fly e (piskovec Vide skeho lesa). Ty dosahuji okraje m sta a k linii mostu Baumgartenbrucke" a k i ovatku Flotzersteig / Waidackergasse" a zahrnuje maximalni asti uzemi okresu. Charakteristika" pro tuto oblast jsou zplo t la navr i bez strmych svah . Pouze potoky se za izly v hornich tocich do hlubokych udoli (Tobel). Fly ova pasma se d li na fly e severni a fly e ji ni zony. Mezi nimi je 2,5 a 3 km iroka Schottenhof zona (take hlavni skalni oblast), z r z.