Zdroj: Wikipedia. Stranky: 32. Kapitoly: Kri iacke hrady, Kri iacke vypravy, Rytierske rady, Kri iacke vypravy do vychodneho Stredomoria, Rad nemeckych rytierov, Vojvodstvo Archipelagos, Rad templarov, Piata kri iacka vyprava, Rad maltezskych rytierov, Dra i rad, Detska kri iacka vyprava, Prva kri iacka vyprava, Zoznam ve majstrov Radu maltezskych rytierov, Bohemund Tarentsky, Osma kri iacka vyprava, Deviata kri iacka vyprava, Kri iacke vypravy proti husitom, Tretia kri iacka vyprava, Zoznam vysokych majstrov Radu nemeckych rytierov, Latinske cisarstvo, Rad Zlateho runa, Siedma kri iacka vyprava, tvrta kri iacka vyprava, Rad me ovych bratov, Druha kri iacka vyprava, Kochav ha-Jarden, Kri iacky tat, Rytiersky rad, Rad johanitov, Clermontsky koncil, Jacques de Molay, Edesske grofstvo, Zoznam ve majstrov Radu me ovych bratov, Zoznam ve majstrov Radu templarov, iesta kri iacka vyprava, Kri iacka vyprava proti albigencom, Maltezsky kri, Solunske kra ovstvo, Atenske vojvodstvo, Achajske knie atstvo, Ve majster, Rad sekery, Antiochijske knie atstvo. Vy atok: Kri iacke vypravy (do vychodneho Stredomoria) (1096-1291) boli kri iacke vypravy s cie om oslobodi Bo i hrob" a Svatu zem" (t. j. Palestinu) z ruk moslimov. V sedemdesiatych rokoch 11. stor. prenikli zo strednej Azie do krajin vychodneho Stredomoria vybojne ko ovne kmene - Seld ucki Turci. Boli to moslimovia. Byzantska ri a po iadala zapadnu Europu o pomoc, preto e sa bala ich najazdov a aj preto, lebo Turci svojimi vybojmi preru ili obchod byzantskych kupcov s Indiou a inou (to iste platilo pre kupcov talianskych). Pomoci sa ochotne ujala rimskokatolicka cirkev, ktora na to mala ve a dovodov. Bola najva im feudalnym vlastnikom, mala teda na vojensko-koloniza nom hnuti rovnaky zaujem ako ve ki feudali ( achtici), chcela si podrobi vychodnu-pravoslavnu cirkev a rozmno i po et diecez (cirkevnych obvodov, ktore jej museli plati poplatky), potrebovala ziska v oblasti vplyv. Okrem toho jej udia, ktori odc...