Zdroj: Wikipedia. Stranky: 25. Kapitoly: Elektricke veli iny, Elektrochemia, Vodi, Elektrochemicky lanok, Striedavy prud, Elektronika, tandardny elektrodovy potencial, Elektrolyza, Fotoelektricky jav, Zdroj, Piezoelektricky jav, Rezonan ny obvod, Zisk, Ion, Merny elektricky odpor, Bludivy prud, Hallov jav, Elektrochemicky rad napatia kovov, Elektricke napatie, Jednosmerny prud, Elektricky prud, Coulombov zakon, Alkalicky lanok, Elektricka kapacita, Amperov zakon, Elektricke pole, Galvanicke pokovovanie, Elektricky naboj, Elektricka energia, Elektricka vodivos, Pama ovy jav, Faradayove zakony elektrolyzy, Lorentzova sila, Permitivita, Van de Graaffov generator, Dielektrikum, Anoda, Katoda, Suchy lanok, Lenzov zakon, Akumulator energie, Elektroluminiscencia, Relativna permitivita, Kation, Anion, Permitivita vakua, Komutacia, Obvodovy prvok. Vy atok: Vodi je zariadenie, ktore slu i na vedenie (prenos) elektrickej energie. Obvykle ide o plny material, alebo su iastku z izolantu s vodivym jadrom - i u kovovym jadrom (drot, kabel, lanko at .) alebo nekovovym jadrom (vodi na baze grafitu). Vodi e s vodivym jadrom na baze grafitu sa pou ivaju pre vyrobu vysokonapa ovych kablov (automobily), pre vyrobu tzv. "plastovych" vodi ov nazyvanych tie "vodiva guma" (do plastu je primie any grafit, alebo sadze) pre pru ne prepojenie vodivych ploch (LCD displeje medzi sklom a elektronikou, tla idla ia koveho ovladania, klavesnice ...), grafit sa pou iva tie pre vyrobu vodivych lakov a past. Ako vodi sa pou ivaju tie grafitove ty e (elektrody) a grafitove kontakty (zberacie uhliky elektromotorov), pre ich odolnos vo i chemickym vplyvom a samomazaniu (grafit je suche mazivo - z vyhodou pre komutatorove zbera e). Pre svoje zle mechanicke vlastnosti sa grafitove vodi e pou ivaju len pre prenos elektrickej energie na kratke vzdialenosti. Do tejto kategorie vodi ov zah ame aj vodi e na baze zlu enin kovov (oxidy ...). Vodi om je su iastka vyrobena z kovu. Vodi mo e by ...