Zdroj: Wikipedia. Stranky: 29. Kapitoly: Terorizmus, ikanovanie, Nemecka jese, Richard Marcinko, Operacia Trvala sloboda - Africky roh, Gdansky kolsky samovra edny incident, Biologicka zbra, Asertivita, erveny teror, Znasilnenie, Slezinova sne, pinava bomba, Defenestracia, Eskadra smrti, Sabota, Asertivne pravo, Ground zero, Utvar osobitneho ur enia, Asertivne zvladnutie kritiky, Ekoterorizmus, Nasilie vo i enam, elezna garda, Otvorene dvere, Negativna asercia, Negativne opytovanie, Reakcia spatnou vazbou, Guildfordska tvorka, Selektivne ignorovanie, Biely teror, Tyranie deti, Spatna vazba pri prijimani kritiky, Teroristicka organizacia. Vy atok: Terorizmus je definovany ako suhrn antihumannych metod hrubeho zastra ovania politickych odporcov hrozbou sily a u itia roznych foriem nasilia. Ved a individualneho terorizmu existuje terorizmus skupin, niektore koordinuju svoju innos na medzinarodnej urovni (medzinarodny terorizmus). Terrere - latinsky vydesi, postra i . Toto slovo sa do modernych slovnikov dostalo prostrednictvom francuzskeho jazyka a v 14. storo i, jeho prve pou itie v anglickom jazyku je z roku 1528. Jasny politicky vyznam dostal pojem teror za francuzskej bur oaznej revolucie, kedy sa v roku 1793 francuzska revolu na vlada ocita v situacii, ke sa za ala obava aristokratickej emigracie, ktora tajne vyjednavala s vladami okolitych tatov o invazii do Francuzska. Navy e podozrievala as domaceho obyvate stva zo zrady a podpory reak neho hnutia. Francuzsky legislativny organ = narodny konvent, vedeny radikalnou frakciou jakobinov na ele s Maximilianom Robespierrom, prijal 30. augusta 1793 zakonne opatrenie o terore, ktore naria ovalo masovu exekuciu podozrivych zradcov. V priebehu revolu neho terorizmu (30.8.1793 - 27.7. 1794) bolo uvaznenych okolo 300 000 udi. Najmenej 17 000 z nich bolo oficialne popravenych a al i zomreli v alaroch, asto bez sudu. Byvali podporovatelia drsnych opatreni, ktore navrhol Robespierre sa postupne za...