Zdroj: Wikipedia. Stranky: 38. Kapitoly: Basnici romantizmu, Dramatici romantizmu, Spisovatelia romantizmu, Victor Hugo, Michail Jurievi Lermontov, Romantizmus, Chram Matky Bo ej v Pari i, George Gordon Byron, Madame de Stael, Stendhal, Alexandre Dumas star i, Alexandr Sergejevi Pu kin, Detvan, Vasilij Andrejevi ukovskij, Honore de Balzac, Romantizmus v slovenskej literature, Karel Jaromir Erben, Giosue Carducci, Giuseppe Mazzini, William Wordsworth, Pavol Dob insky, William Blake, Bo ena N mcova, Zygmunt Krasi ski, Karel Hynek Macha, Friedrich Holderlin, Alessandro Manzoni, Adam Mickiewicz, Samuel Taylor Coleridge, Heinrich von Kleist, Novalis, Karl Wilhelm Friedrich von Schlegel, Heinrich Heine, Alvares de Azevedo, Juliusz S owacki, Mihai Eminescu, Ugo Foscolo. Vy atok: Victor Marie Hugo (* 26. februar 1802, Besancon - 22. maj 1885, Pari ) bol francuzsky basnik, prozaik, dramatik, romanopisec, politik a jeden z najvyznamnej ich predstavite ov francuzskeho romantizmu. V roku 1837 bol vymenovany za dostojnika estnej legie. Roku 1845 vstupil do politiky a bol vymenovany za paira, v pairovskej komore sa vyslovoval za navrat udovita Bonaparta, po zru eni pairstva (1848) uspe ne kandidoval do ustavodarneho zhroma denia (na listine Constitutionelu) ako zastanca pravicovej politky. avicovym politikom sa stal a v oktobri 1849. Od tej doby vystupoval ako odporca udovita Bonaparta a zastanca liberalneho socializmu. Z tohto dovodu odi iel po tatnom prevrate (2. december 1851) do exilu a usadil sa v Bruseli, potom na ostrovoch Jersey a Guernsey. Do Pari a sa vratil a v roku 1870. Roku 1871 bol zvoleny do bordeauxskeho Zhroma denia, z ktoreho ve mi skoro vystupil. Roku 1875 sa stal senatorskym delegatom a onedlho na to senatorom. Roku 1881 bol znova zvoleny ako senatorsky delegat a roku 1882 sa opa stal senatorom. Victor-Marie Hugo bol tretim a poslednym synom Josepha Leopolda Sigisberta Huga (1773-1828) a Sophie Trebuchetovej (1772-1821). Jeho bratia sa volal...